Opäť trpí dieťa

Autor: Anna Šmehilová | 30.8.2015 o 19:03 | (upravené 30.8.2015 o 20:51) Karma článku: 13,73 | Prečítané:  5708x

Miška opustila jeho vlastná mama, ktorá sa rozhodla pre iný život v cudzine. Nad osudom dieťaťa sa zľutovala stará mama, ktorá sa rozhodla postarať sa o svoje vnúča a dať mu vlastnú a nie náhradnú rodinu.

Avšak  hneď od začiatku to nebolo jednoduché. Miško je totiž dieťa s vážnym psychiatrickým ochorením, s ťažkou schizofréniou, detskou mozgovou obrnou, psychomotorickou retardáciou, prosto dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím.

Pred siedmimi rokmi mu bola určená úradom práce, sociálnych vecí a rodiny miera funkčnej poruchy 50 %, priznaný preukaz občana s ťažkým zdravotným postihnutím, s potrebou sprievodcu a súčasne mu bol priznaný príspevok na opatrovanie s určením kontroly zdravotného stavu posudkovým lekárom o pár rokov. O tých pár rokov, aj napriek tomu, že sa jeho zdravotný a najmä psychický a mentálny stav nezlepšil, bola Miškovi miera funkčnej poruchy posudkovým lekárom stanovená už len na 30 %. Tým Miško stratil nárok na preukaz ŤZP a aj na poskytovanie príspevku na opatrovanie. Podľa úradu Miško zjavne zázračne ozdravel a stal sa osobou, ktorá už nie je ťažko zdravotne postihnutá. 

Stará mama sa samozrejme voči rozhodnutiu úradu odvolala, ústredie verdikt úradu potvrdilo. Stará mama sa odvolala aj voči rozhodnutiu ústredia na krajský súd a čuduj sa svete, krajský súd potvrdil, že Miško asi zázračne až tak neozdravel, že by sa z jeho ťažkého zdravotného postihnutia stalo zdravé dieťa. Cynizmus úradníkov zašiel však ešte ďalej. Odvolali sa na Najvyšší súd. 

Stará mama, ktorá má sama už zdravotné ťažkosti, je rada, že saso svojím obmedzeným príjmom dokáže postarať o svoje deti, ktoré chodia ešte do školy, a súčasne zabezpečiť každodennú starostlivosť o svojho vnuka s ťažkým zdravotným postihnutím. Ale bez pomoci od štátu to skrátka sama nedá. 

Tie polená, ktoré jej príslušné “sociálne” úrady hádžu pod nohy, sú neúnosné. Akoby tá pomoc od štátu bola platená z vreciek samotných úradníkov, keď príspevky pre ťažko postihnuté dieťa tak strážia. Alebo ide len o ich ješitnosť, že sa stará mama opovážila odvolať sa voči ich rozhodnutiu a zabojovať za lepší život svojho vnuka, ktorý mu jeho vlastná matka nedala? A kto v konečnom dôsledku bude trpieť najviac?

Je úplne zvrátené, že namiesto toho, aby štát, a teda úrady ľuďom, ktorí sa ocitnú nie vlastnou vinou v ťažkej situácii, pomáhali a nie ponižovali a šikanovali. Je choré, že sa úrad, platený z našich daní ale aj z daní Miškovej rodiny, radšej odvolá na Najvyšší súd a bojuje o nepriznanie sociálnej pomoci dieťaťu, ktoré sa nie vlastnou vinou stalo opusteným, odkázaným a ťažko zdravotne postihnutým.

V konečnom dôsledku opäť trpí a bude trpieť dieťa! 

PS: Meno dieťaťa bolo zámerne zmenené, aby náhodou po zverejnení tohto príbehu nebola rodina na úradoch ešte viac šikanovaná, že mala odvahu podeliť sa o ich nešťastný osud.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Amnestie, Roháč a Sýkora. Čo má vplyv na prípad vraždy Remiáša

Na rozhodnutie o Mečiarových amnestiách má Ústavný súd posledné dni. Nájomný vrah Roháč dostal doživotie. Pri vražde Sýkoru sa spomína SIS.

DOMOV

Koalícia sa chce náhle zbaviť šéfa Ústavu pamäti národa

Ak by zmena zákona prešla, nové pravidlá začnú platiť od 15. októbra 2017.


Už ste čítali?