Keď sa štát len prizerá

Autor: Anna Šmehilová | 12.4.2016 o 19:02 | Karma článku: 9,90 | Prečítané:  2957x

Prípadov, kedy sa osamelo žijúci rodičia starajú o svoje ťažko postihnuté dieťa pribúda. Okrem toho, že sa tieto matky či otcovia ocitnú často osamotení, dostávajú sa aj do situácie, kedy čelia skutočnej chudobe.

Poznám pár takýchto prípadov, o jednom z nich som už písala. 

Petra má 17-ročného syna s ťažkým autizmom. Tak ona s dvomi deťmi musia vyžiť z 204,34 eur mesačne. 

Janka má ležiacu imobilnú 14-ročnú dcéru s viacnásobným zdravotným postihnutím. Stará sa o ňu celodenne doma úplne sama. Janka sa zamestnať nemôže, nakoľko sa 24 hodín, 7 dní v týždni stará o svoju dcéru. Keďže jej dcéra nie je plnoletá, taktiež ako Petrin syn, nemá nárok na invalidný dôchodok. Janka s dcérou tak musia vyžiť: z príspevku na opatrovanie 220,52 €; z výživného 55,00 €; z prídavku na dieťa 23,52 €. Ich mesačný príjem činí 299,04 € mesačne. 

Štát sa tomuto novodobému živoreniu prizerá. Po pravde ma zaskočili aj slová pána ministra, ktorý budúce riešenie danej situácie vidí v navýšení príspevku na opatrovanie “až” o približne 30 eur mesačne. To by malo podľa jeho slov motivovať tých, ktorí sa starajú o svojich rodinných príslušníkov, prípadne matky, pokiaľ sa starajú o ťažko zdravotne postihnuté deti (https://www.postoj.sk/9528/zvysenie-prispevku-pre-opatrovatelov-povazujem-za-dolezite-opatrenie-povedal-richter). 

Títo rodičia majú môj veľký obdiv. Rozhodli sa postarať o svoje ťažko postihnuté deti doma, dať im rodičovskú lásku a starostlivosť, ktorú im žiadny ústav dať nemôže. A za to nedostanú ani len minimálne ohodnotenie od štátu. A na oplátku by sa mali tešiť z navýšenia pár eur.

Starostlivosť o takto postihnuté deti v pobytových zariadeniach by štát vyšla oveľa viac (približne tisícku eur mesačne), ako keď sa o ne postará rodič doma a dostal by za to od štátu minimálnu mzdu vo výške 405 eur. 

Čuduj sa svete zdvihla sa vlna nespokojnosti rodičov detí s ťažkým zdravotným postihnutím za zvýšenie príspevku na opatrovanie do výšky minimálnej mzdy a tak odovzdali svoju petíciu kompetentným. Ako situáciu budú riešiť, je hudbou budúcnosti. Ich žitie však štát zjavne až tak nezaujíma. Ako majú teda tieto rodiny dôstojne (vy)žiť?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?