Nežijú, ale živoria

Autor: Anna Šmehilová | 30.11.2015 o 19:04 | Karma článku: 8,14 | Prečítané:  1854x

Keď sa do rodiny narodí dieťa s ťažkým zdravotným postihnutím, je to v prvom rade pre oboch rodičov veľký šok, z ktorého sa nie vždy všetci spamätajú a sú schopní sa so situáciou zmieriť.

A sú mnohé situácie, kedy je na strane oboch rodičov úprimná snaha novú životnú situáciu zvládnuť, ale ani pri najlepšej vôli to nedokážu a rodina sa rozpadá.

Prípadov, kedy sa osamelo žijúci rodičia starajú o svoje ťažko postihnuté dieťa pribúda pričom zväčša ide o matku. Popri druhom rodičovi sa však zo dňa na deň častokrát vytratia aj ostatní príbuzní. Okrem toho, že tieto matky či otcovia sa  ocitnú osamotení, dostávajú sa aj do situácie, kde čelia skutočnej chudobe. Poznám pár takýchto prípadov a šokovalo ma, keď som sa dozvedela, z čoho musia vyžiť.

Petra má 17-ročného syna s ťažkým autizmom. Keďže v okolí ich bydliska nie je škola, kde by ho vedeli a najmä chceli vzdelávať, musela sa rozhodnúť dať syna do internátnej strednej školy vzdialenej od domova. Zamestnať sa jej napriek veľkej snahe nedarí, lebo ani jeden zamestnávateľ aj napriek tomu, že je šikovná a vzdelaná, jej nechce tolerovať časté “očer-ky”, či náhle odchody z práce do školy kvôli záchvatom jej syna. Tým, že jej syn sa vzdeláva na internátnej škole, stratila Petra nárok na príspevok na opatrovanie a “dobrovoľne” musela prejsť na dávku v hmotnej núdzi. Čo iné jej zostávalo. A tak ona s dvomi deťmi musia vyžiť:

•    z dávky v hmotnej núdzi 157,30 eur (dávka 117,20 + príspevok na nezaopatrené dieťa 17,20 + príspevok na bývanie 89,20 - krátenie o výživné 66,38 = 157,22 zaokrúhlene 157,30 eur), 

•    z prídavku na 2 deti (syna a dcéru) 47,04 eur (2 x 23,52). 

Keďže Petrin syn už nespadá do povinnej školskej dochádzky i napriek tomu, že navštevuje strednú školu, príspevok na nezaopatrené dieťa 17,20 eur mesačne jej už na syna vyplácaný nie je. Takže ich celkový mesačný príjem je 204,34 eur.

Toto je jeden z mora prípadov, kedy by sme mali vedieť, čo robiť a ako je možné pomôcť. Jednak byť nápomocný takejto rodine ako jednotlivec. Je to však iba kvapka v mori v porovnaní s tým, koľko rodín našu pomoc potrebuje. Druhou možnosťou je zmeniť systém, čo je ale zdĺhavá a mimoriadne náročná cesta. Avšak akákoľvek snaha, ktorá zlepší život týmto rodinám, je v skutočnosti znakom, že máme šancu byť vyspelou krajinou.

Myslím, že viete, o čom hovorím.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Všade sú míny, dávajte pozor, kam šliapete. Oslobodzovanie Mosulu potrvá

Islamský štát nemá veľkú šancu ubrániť svoje najväčšie mesto. Zároveň nemá kam ujsť a civilistov berie ako rukojemníkov.

EKONOMIKA

Rumuni aj Bulhari sú na tom s dôchodkami lepšie ako Slováci

Oveľa lepšie vyhliadky má Česko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko a Bulharsko.

KOMENTÁRE

Dráždenie čínskeho draka

Donald Trump si už stihol pohnevať Peking. Zrejme to nebolo nedorozumenie.


Už ste čítali?